Život Prešova
online
online
Súkromné pozemky v chránených územiach môže štát vymeniť za svoje
23.12.2013 Bratislava
Bratislava 23. decembra (TASR) - Súkromní vlastníci chránených území sa po rokoch dočkajú vyriešenia otázky možnosti náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania na svojich pozemkoch. Prezident Ivan Gašparovič podpísal novelu zákona o ochrane prírody, ktorá prináša aj riešenie tohto problému. Zmenou legislatívy v tejto oblasti podmieňujú súkromní vlastníci napríklad odobrenie novej zonácie Tatranského národného parku.
Nový systém kompenzácií bude zahŕňať zámenu pozemkov, zmluvnú starostlivosť, výkup pozemkov, nájom pozemkov a náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Preferovať sa má zámena, zmluvná starostlivosť, výkup a nájom. Dohoda na nefinančnom vyrovnaní zníži podľa envirorezortu aj nároky na verejné financie. Štát totiž platí vlastníkom pozemkov vo vyššom stupni ochrany náhrady za to, že ich nemôžu plnohodnotne využívať.
Nové možnosti prinášal aj návrh nového zákona o ochrane prírody, ktorý ministerstvo predložilo v roku 2008, po prijatí veľkého počtu pripomienok sa proces tvorby nového zákona zastavil. Za bývalej vlády sa na legislatívnej norme pracovalo tiež, jej predloženie však zastavil pád kabinetu. Minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD) sa už dávnejšie vyjadril, že je naklonený výmenám súkromných pozemkov v chránených územiach za iné, štátne.
Novela tiež počíta s tým, že ministerstvo a obvodné úrady životného prostredia prídu o doterajšiu kompetenciu vyhlasovať chránené krajinné oblasti, prírodné rezervácie, chránené areály, ako aj chránené vtáčie územia. Po novom sa má táto kompetencia presunúť na vládu. Tým sa má zvýšiť autorita vyhlasovateľa a zodpovednosť pri rozhodovaní v procese vyhlasovania. Novinkou je možnosť vyhlásenia obecného chráneného územia obcou vo svojom katastrálnom území alebo po dohode obcí aj na viacerých katastrálnych územiach.
Novela prináša aj ďalšie zmeny
Právna norma oproti pôvodnému návrhu neprinesie zmenu v prenájme jaskýň, ako to už pred hlasovaním avizoval envirorezort. Toto ustanovenie kritizoval poslanec Zsolt Simon (Most-Híd), podľa ktorého sa malo umožniť prideľovanie slovenských jaskýň do rúk súkromníkov bez súťaže. Zákonodarcovia však schválili pozmeňujúci návrh, na základe ktorého sa zmeny v prenájme vypúšťajú.
Ministerstvo tiež v návrhu upravuje prípady, keď je potrebný súhlas na výrub drevín od orgánov ochrany prírody. Bez povolenia by sa tak v extraviláne obcí mohlo vyrúbať viac stromov. Bez povolenia sa budú môcť vyrúbať stromy s obvodom kmeňa do 80 centimetrov (cm) namiesto súčasných 40 cm. Súčasná hranica pre dreviny s obvodom kmeňa do 40 cm v intraviláne sa nemení. Toto opatrenie sa však nevzťahuje na dreviny rastúce ako súčasť verejnej zelene či dreviny v chránených územiach.
Novela prináša aj zmeny, ktoré by mali prispieť k boju s inváznymi druhmi rastlín, ktoré agresívne potláčajú pôvodné rastliny. Za ich odstraňovanie majú byť zodpovední vlastníci pozemkov, na ktorých sa nachádzajú, a nie pôvodcovia ich šírenia. Ako zdôraznilo ministerstvo, vypátranie pôvodcu šírenia je problematické a prakticky nemožné.
Právna norma obsahuje aj úpravu definícií vybraných pojmov a úpravu týkajúcu sa všeobecnej ochrany druhov živočíchov, ochrany biotopov európskeho a biotopov národného významu. Upravuje sa aj pôsobnosť štátnych orgánov ochrany prírody, organizácií ochrany prírody a stráže prírody, výkonu štátneho dozoru a náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi.
Prezident podpísal aj zákon o predĺžení doplnkovej ochrany pre cudzincov
Doplnková ochrana pre cudzincov sa od januára predĺži z jedného na dva roky. Presadilo to Ministerstvo vnútra SR novelou zákona o azyle, ktorú podpísal prezident SR Ivan Gašparovič. Doplnková ochrana sa poskytuje vtedy, ak cudzinec nedostal azyl, ale je možné, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený hrozbe trestu smrti, mučenia, alebo by bol jeho život ohrozený vojnou.
Právna norma tiež počíta s tým, že sa od 1. januára rozšíri okruh miest, kde môže cudzinec podať žiadosť o udelenie azylu. Ide o policajné útvary s pôsobnosťou na vonkajšej hranici Slovenska. Novela zároveň spresňuje, kedy sa začína konanie o udelenie azylu v prípade, ak sa na území Slovenska narodí dieťa žiadateľke o azyl, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana.
Nanovo sa upravuje tiež možnosť použitia inštitútu vnútroštátnej ochrany, dopĺňajú sa ďalšie podmienky, ktoré majú byť splnené pri poskytovaní ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím, rozširuje sa okruh osôb, ktorým sa na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, alebo poskytne doplnková ochrana a ustanovuje sa konanie o odovzdaní do iného štátu, ak ide o cudzinca, ktorý má na území SR neoprávnený pobyt.
Zmenami v zákone o pobyte cudzincov sa do praxe zavádza efektívnejší proces vybavovania žiadostí štátnych príslušníkov tretích krajín o vydanie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie, a to tak, že ich budú môcť vybaviť na jednom mieste. Rezort vnútra presadil, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa chce zamestnať na Slovensku, alebo má záujem o vydanie modrej karty, mohol požiadať o vydanie jednotného povolenia na pobyt na policajnom útvare, ktorý by bol povinný prijať aj neúplnú žiadosť. Jednotné povolenie na pobyt oprávňuje štátneho príslušníka zdržiavať sa na Slovensku pre zamestnanie.
Nový zákon priniesol zmeny v organizovaní športových podujatí
Výtržníkov na športových zápasoch bude štát od februára 2014 trestať tak, že im zakáže účasť na verejných podujatiach. Vyplýva to zo zákona o organizovaní verejných športových podujatí z dielne Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktorý podpísal prezident SR Ivan Gašparovič.
Od februára tiež bude platiť, že na rizikových zápasoch sa budú môcť podávať, predávať a piť len alkoholické nápoje, ktorých obsah alkoholu nie je vyšší ako 4,1 percenta, čo zodpovedá desaťstupňovému pivu. Zmeny vypracoval rezort školstva v spolupráci s ministerstvami vnútra, spravodlivosti, Generálnou prokuratúrou SR, Slovenským futbalovým zväzom, Slovenským zväzom ľadového hokeja a Združením miest a obcí Slovenska. "Cieľom zákona je regulovať predovšetkým tie podujatia, na ktorých dochádza k neslušnostiam či dokonca diváckemu násiliu (futbal, hokej), ako aj podujatia, kde je bezpečnostné riziko dané prítomnosťou väčšieho počtu osôb alebo naplnením kapacity hľadiska športového zariadenia," píše sa vo vládnom materiáli.
Zákon zároveň definuje medzinárodné podujatie, podujatie s osobitným režimom a rizikové podujatie a ich organizátorom vymedzuje konkrétne povinnosti. Právna norma sa pritom netýka malých podujatí do 300 účastníkov. Ak by však malé podujatie bolo označené ako rizikové alebo by sa malo konať mimo športového zariadenia, bude sa naň vzťahovať tento zákon v celom rozsahu.
Rizikové podujatie je podľa zákona také, ktoré takto označil organizátor, športový zväz, obec alebo Policajný zbor, keďže pri nich hrozí narušenie verejného poriadku alebo ohrozenie bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku či životného prostredia. Podujatia s osobitným režimom majú byť napríklad zápasy s účasťou 4000 divákov alebo vysokou obsadenosťou štadióna.
Vstupenky na rizikové podujatie pre divákov podporujúcich hosťujúce družstvo budú vystavované na meno a priezvisko diváka a na podujatie bude môcť vstúpiť až po overení totožnosti. Organizátor bude tiež musieť zabezpečiť, aby pri domácich podujatiach nevnášali účastníci štátne symboly iných štátov. V záujme posilnenia prevencie sa nesmú vnášať ani tzv. extrémistické symboly vyjadrujúce potláčanie základných ľudských práv a slobôd na podujatie. Porušenie tohto zákazu sa bude posudzovať ako priestupok diváckeho násilia ešte pred vyvesením transparentu s nelegálnym obsahom na štadióne.
Podľa zákona musia byť vyčlenené samostatné sektory pre priaznivcov domáceho družstva a pre priaznivcov hostí. V sektoroch hostí musí byť aspoň jedna časť pre divákov so vstupenkami vyššej kategórie a aspoň jedna časť pre divákov so vstupenkami nižšej kategórie.
Výtržníkov bude môcť súd potrestať až desaťročným zákazom účasti na verejných podujatiach. Trest má hroziť tomu, kto sa dopustí úmyselného trestného činu v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí, alebo ak to vyžaduje ochrana verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku. Mladistvým sa účasť na verejných podujatiach bude môcť zakázať maximálne na päť rokov. Zákon stanovuje aj pokuty za priestupky diváckeho násilia, a to vo výške 1500 eur, priestupky vykonané na rizikovom podujatí môžu stáť výtržníkov až 3000 eur.
Slovenský futbalový zväz (SFZ) a Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) majú dostať povinnosť vytvárať a prevádzkovať informačný systém. Ten bude evidovať osoby so zákazom účasti na verejných podujatiach, či tie, ktoré boli odsúdené za trestné činy spáchané v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí.
Za zber a recykláciu batérií budú zodpovedať výrobcovia
Výrobcovia batérií a akumulátorov budú od januára niesť všetky náklady spojené so zberom, spracovaním a recykláciou tých použitých. Vyplýva to z novely zákona o odpadoch, ktorú podpísal prezident Ivan Gašparovič. Právnou normou envirorezort reaguje na nedostatočné zakomponovanie európskej smernice o batériách a akumulátoroch do slovenského práva, čo Slovensku vyčítala Európska komisia (EK).
Zber batérií a akumulátorov tak aj v obciach majú hradiť výrobcovia. "Predmetná činnosť bude v obciach hradená výrobcami batérií a akumulátorov, ktorí sú zodpovední za financovanie systému zberu použitých batérií a akumulátorov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov, a teda aj tých, ktoré sú súčasťou komunálnych odpadov," konštatuje sa v materiáli.
Právna norma zavádza aj kolektívne nakladanie s použitými batériami a akumulátormi. Okrem toho zavádza povinnosť stiahnuť bezodkladne z trhu tie batérie a akumulátory, ktoré boli uvedené na trh po 26. septembri 2008 a nespĺňajú požiadavky smernice. Tento termín predtým v legislatíve chýbal, čo bol jeden z problémov, ktoré EK slovenskej strane vyčítala.
Nový systém kompenzácií bude zahŕňať zámenu pozemkov, zmluvnú starostlivosť, výkup pozemkov, nájom pozemkov a náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Preferovať sa má zámena, zmluvná starostlivosť, výkup a nájom. Dohoda na nefinančnom vyrovnaní zníži podľa envirorezortu aj nároky na verejné financie. Štát totiž platí vlastníkom pozemkov vo vyššom stupni ochrany náhrady za to, že ich nemôžu plnohodnotne využívať.
Nové možnosti prinášal aj návrh nového zákona o ochrane prírody, ktorý ministerstvo predložilo v roku 2008, po prijatí veľkého počtu pripomienok sa proces tvorby nového zákona zastavil. Za bývalej vlády sa na legislatívnej norme pracovalo tiež, jej predloženie však zastavil pád kabinetu. Minister životného prostredia Peter Žiga (Smer-SD) sa už dávnejšie vyjadril, že je naklonený výmenám súkromných pozemkov v chránených územiach za iné, štátne.
Novela tiež počíta s tým, že ministerstvo a obvodné úrady životného prostredia prídu o doterajšiu kompetenciu vyhlasovať chránené krajinné oblasti, prírodné rezervácie, chránené areály, ako aj chránené vtáčie územia. Po novom sa má táto kompetencia presunúť na vládu. Tým sa má zvýšiť autorita vyhlasovateľa a zodpovednosť pri rozhodovaní v procese vyhlasovania. Novinkou je možnosť vyhlásenia obecného chráneného územia obcou vo svojom katastrálnom území alebo po dohode obcí aj na viacerých katastrálnych územiach.
Novela prináša aj ďalšie zmeny
Právna norma oproti pôvodnému návrhu neprinesie zmenu v prenájme jaskýň, ako to už pred hlasovaním avizoval envirorezort. Toto ustanovenie kritizoval poslanec Zsolt Simon (Most-Híd), podľa ktorého sa malo umožniť prideľovanie slovenských jaskýň do rúk súkromníkov bez súťaže. Zákonodarcovia však schválili pozmeňujúci návrh, na základe ktorého sa zmeny v prenájme vypúšťajú.
Ministerstvo tiež v návrhu upravuje prípady, keď je potrebný súhlas na výrub drevín od orgánov ochrany prírody. Bez povolenia by sa tak v extraviláne obcí mohlo vyrúbať viac stromov. Bez povolenia sa budú môcť vyrúbať stromy s obvodom kmeňa do 80 centimetrov (cm) namiesto súčasných 40 cm. Súčasná hranica pre dreviny s obvodom kmeňa do 40 cm v intraviláne sa nemení. Toto opatrenie sa však nevzťahuje na dreviny rastúce ako súčasť verejnej zelene či dreviny v chránených územiach.
Novela prináša aj zmeny, ktoré by mali prispieť k boju s inváznymi druhmi rastlín, ktoré agresívne potláčajú pôvodné rastliny. Za ich odstraňovanie majú byť zodpovední vlastníci pozemkov, na ktorých sa nachádzajú, a nie pôvodcovia ich šírenia. Ako zdôraznilo ministerstvo, vypátranie pôvodcu šírenia je problematické a prakticky nemožné.
Právna norma obsahuje aj úpravu definícií vybraných pojmov a úpravu týkajúcu sa všeobecnej ochrany druhov živočíchov, ochrany biotopov európskeho a biotopov národného významu. Upravuje sa aj pôsobnosť štátnych orgánov ochrany prírody, organizácií ochrany prírody a stráže prírody, výkonu štátneho dozoru a náhrady škody spôsobenej určenými živočíchmi.
Prezident podpísal aj zákon o predĺžení doplnkovej ochrany pre cudzincov
Doplnková ochrana pre cudzincov sa od januára predĺži z jedného na dva roky. Presadilo to Ministerstvo vnútra SR novelou zákona o azyle, ktorú podpísal prezident SR Ivan Gašparovič. Doplnková ochrana sa poskytuje vtedy, ak cudzinec nedostal azyl, ale je možné, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený hrozbe trestu smrti, mučenia, alebo by bol jeho život ohrozený vojnou.
Právna norma tiež počíta s tým, že sa od 1. januára rozšíri okruh miest, kde môže cudzinec podať žiadosť o udelenie azylu. Ide o policajné útvary s pôsobnosťou na vonkajšej hranici Slovenska. Novela zároveň spresňuje, kedy sa začína konanie o udelenie azylu v prípade, ak sa na území Slovenska narodí dieťa žiadateľke o azyl, azylantke alebo cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana.
Nanovo sa upravuje tiež možnosť použitia inštitútu vnútroštátnej ochrany, dopĺňajú sa ďalšie podmienky, ktoré majú byť splnené pri poskytovaní ochrany pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím, rozširuje sa okruh osôb, ktorým sa na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, alebo poskytne doplnková ochrana a ustanovuje sa konanie o odovzdaní do iného štátu, ak ide o cudzinca, ktorý má na území SR neoprávnený pobyt.
Zmenami v zákone o pobyte cudzincov sa do praxe zavádza efektívnejší proces vybavovania žiadostí štátnych príslušníkov tretích krajín o vydanie jednotného povolenia na pobyt a zamestnanie, a to tak, že ich budú môcť vybaviť na jednom mieste. Rezort vnútra presadil, aby štátny príslušník tretej krajiny, ktorý sa chce zamestnať na Slovensku, alebo má záujem o vydanie modrej karty, mohol požiadať o vydanie jednotného povolenia na pobyt na policajnom útvare, ktorý by bol povinný prijať aj neúplnú žiadosť. Jednotné povolenie na pobyt oprávňuje štátneho príslušníka zdržiavať sa na Slovensku pre zamestnanie.
Nový zákon priniesol zmeny v organizovaní športových podujatí
Výtržníkov na športových zápasoch bude štát od februára 2014 trestať tak, že im zakáže účasť na verejných podujatiach. Vyplýva to zo zákona o organizovaní verejných športových podujatí z dielne Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktorý podpísal prezident SR Ivan Gašparovič.
Od februára tiež bude platiť, že na rizikových zápasoch sa budú môcť podávať, predávať a piť len alkoholické nápoje, ktorých obsah alkoholu nie je vyšší ako 4,1 percenta, čo zodpovedá desaťstupňovému pivu. Zmeny vypracoval rezort školstva v spolupráci s ministerstvami vnútra, spravodlivosti, Generálnou prokuratúrou SR, Slovenským futbalovým zväzom, Slovenským zväzom ľadového hokeja a Združením miest a obcí Slovenska. "Cieľom zákona je regulovať predovšetkým tie podujatia, na ktorých dochádza k neslušnostiam či dokonca diváckemu násiliu (futbal, hokej), ako aj podujatia, kde je bezpečnostné riziko dané prítomnosťou väčšieho počtu osôb alebo naplnením kapacity hľadiska športového zariadenia," píše sa vo vládnom materiáli.
Zákon zároveň definuje medzinárodné podujatie, podujatie s osobitným režimom a rizikové podujatie a ich organizátorom vymedzuje konkrétne povinnosti. Právna norma sa pritom netýka malých podujatí do 300 účastníkov. Ak by však malé podujatie bolo označené ako rizikové alebo by sa malo konať mimo športového zariadenia, bude sa naň vzťahovať tento zákon v celom rozsahu.
Rizikové podujatie je podľa zákona také, ktoré takto označil organizátor, športový zväz, obec alebo Policajný zbor, keďže pri nich hrozí narušenie verejného poriadku alebo ohrozenie bezpečnosti, zdravia, mravnosti, majetku či životného prostredia. Podujatia s osobitným režimom majú byť napríklad zápasy s účasťou 4000 divákov alebo vysokou obsadenosťou štadióna.
Vstupenky na rizikové podujatie pre divákov podporujúcich hosťujúce družstvo budú vystavované na meno a priezvisko diváka a na podujatie bude môcť vstúpiť až po overení totožnosti. Organizátor bude tiež musieť zabezpečiť, aby pri domácich podujatiach nevnášali účastníci štátne symboly iných štátov. V záujme posilnenia prevencie sa nesmú vnášať ani tzv. extrémistické symboly vyjadrujúce potláčanie základných ľudských práv a slobôd na podujatie. Porušenie tohto zákazu sa bude posudzovať ako priestupok diváckeho násilia ešte pred vyvesením transparentu s nelegálnym obsahom na štadióne.
Podľa zákona musia byť vyčlenené samostatné sektory pre priaznivcov domáceho družstva a pre priaznivcov hostí. V sektoroch hostí musí byť aspoň jedna časť pre divákov so vstupenkami vyššej kategórie a aspoň jedna časť pre divákov so vstupenkami nižšej kategórie.
Výtržníkov bude môcť súd potrestať až desaťročným zákazom účasti na verejných podujatiach. Trest má hroziť tomu, kto sa dopustí úmyselného trestného činu v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí, alebo ak to vyžaduje ochrana verejného poriadku, zdravia, mravnosti alebo majetku. Mladistvým sa účasť na verejných podujatiach bude môcť zakázať maximálne na päť rokov. Zákon stanovuje aj pokuty za priestupky diváckeho násilia, a to vo výške 1500 eur, priestupky vykonané na rizikovom podujatí môžu stáť výtržníkov až 3000 eur.
Slovenský futbalový zväz (SFZ) a Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) majú dostať povinnosť vytvárať a prevádzkovať informačný systém. Ten bude evidovať osoby so zákazom účasti na verejných podujatiach, či tie, ktoré boli odsúdené za trestné činy spáchané v súvislosti s účasťou na verejnom podujatí.
Za zber a recykláciu batérií budú zodpovedať výrobcovia
Výrobcovia batérií a akumulátorov budú od januára niesť všetky náklady spojené so zberom, spracovaním a recykláciou tých použitých. Vyplýva to z novely zákona o odpadoch, ktorú podpísal prezident Ivan Gašparovič. Právnou normou envirorezort reaguje na nedostatočné zakomponovanie európskej smernice o batériách a akumulátoroch do slovenského práva, čo Slovensku vyčítala Európska komisia (EK).
Zber batérií a akumulátorov tak aj v obciach majú hradiť výrobcovia. "Predmetná činnosť bude v obciach hradená výrobcami batérií a akumulátorov, ktorí sú zodpovední za financovanie systému zberu použitých batérií a akumulátorov v rámci rozšírenej zodpovednosti výrobcov, a teda aj tých, ktoré sú súčasťou komunálnych odpadov," konštatuje sa v materiáli.
Právna norma zavádza aj kolektívne nakladanie s použitými batériami a akumulátormi. Okrem toho zavádza povinnosť stiahnuť bezodkladne z trhu tie batérie a akumulátory, ktoré boli uvedené na trh po 26. septembri 2008 a nespĺňajú požiadavky smernice. Tento termín predtým v legislatíve chýbal, čo bol jeden z problémov, ktoré EK slovenskej strane vyčítala.
0
www.ZIVOTPO.sk
